Ak by sa dal napísať list do neba, tak by som si priala, aby si ho dostala. Zostáva mi však veriť, že si tam niekde a cítiš tieto moje slová. Dni, týždne, mesiace a roky plynú. Nadišlo obdobie, kedy som zas myslela na teba. Aké by bolo fajn, keby si tu bola. Keby sme aspoň raz tie narodeniny mohli osláviť spolu ako dvaja barani. Je to zvláštne oslavovať narodeniny pár dní po tebe. Má to takú trpkú príchuť.
Mohli by sme niekde ležať na pláži a popíjať margaritu. Až nedávno som ju mala prvýkrát a je fakt dobrá. No keby sme boli na tej pláži, tak by sme sa dívali na more a ležali niekde pod slnečníkom. Vieš, že nemám moc rada slnko a horúčavy. No keď som bola minulý rok prvýkrát pri mori. Bol tam výborný vlhký vzduch. Dívali by sme sa na oblohu a smiali by sme sa spoločne na tom všetkom, čo som za tie roky vyviedla. Povedala by som ti, že je škoda, že si nemohla byť pri tom a ty by si povedala, že si to aj tak všetko videla.
Mohli by sme spolu ísť na koncert a po ňom sa smiať sa až do rána. Bavili by sme sa o hudbe, filmoch, móde, kozmetike, ale aj o tých vážnych veciach. Minulý rok som sa začala učiť španielčinu a niekde mám ešte ten španielsky slovník, čo som kúpila tebe aj sebe. Občas sa mi španielčina pletie s taliančinou. To je tak, keď sa niekto učí tri románske jazyky naraz.
Kedysi som ti dala sľúb, keď som ti napísala prvý list. Sľúbila som ti, že budem svoj život obhajovať aj za teba a že nežijem len pre seba. Je to ten najťažší sľúb, aký som, kedy komu dala. Občas to mám chuť vzdať všetko a vtedy si spomeniem na teba, že keby si to tak videla. Po tvojom odchode som začala viac písať a viac cítiť. Ty si bola ako slnko a ja som bola skôr ako mesiac. Chcela som ti pomáhať a v istom zmysle ťa chrániť a práve to mi dodávalo silu. Keby sa dalo, tak by som ti dala z môjho času a boli chvíle, kedy som si s tebou chcela vymeniť miesto. No takto to v živote nefunguje a ja som tu, aby som sa niečo naučila. Niečo, čo ty už dávno vieš.
Pamätáš si, ako som ti písala do obežníka, že chcem študovať psychológiu a pomáhať ľuďom? Tvoja mamina mi ten sen pripomenula, keď som chodila na Obchodnú akadémiu. Nakoniec som tú psychológiu vyštudovala a neviem, či tým ľuďom pomáham, ale stále mi na nich v istom zmysle záleží. Kedysi som chcela byť ako ostatní a zapadať. No práve ty si mi ukázala, že je to v poriadku sa odlišovať a poviem ti, že ísť po tejto ceste nebolo vždy jednoduché.
Vieš tá naša láska k výrazným rúžom a extravagantnému oblečeniu. Nie vždy som sa stretla s pochopením a občas tie reakcie za chrbtom boli zaujímavé, ale veľakrát som sa na tom tajne bavila a provokovala aj naďalej. Kiež by mali niektorí ľudia odvahu hovoriť veci do očí. Občas si kladiem otázku, prečo ženy zhadzujú iné ženy? Ty si neriešila hlúposti, hovorila si veci priamo a žila si svoj život. Kiež by som stretávala viac ľudí, ktorí sú ako ty. No dosť často som stretávala baby, ktoré sa na niečo hrali a svoju silu v skupine si dokazovali, keď mohli niekoho zhodiť a utvrdiť sa v svojej dôležitosti. Ty si ma naučila, že sila nespočíva v tom "kopnúť si do niekoho", ale v tom pomôcť, keď to niekto potrebuje a neignorovať.
Chcem ti poďakovať za všetko, čím si bola a za všetko čo pre mňa spomienky na teba predstavujú. Možno keby si tu skutočne bola, tak by si sa so mnou už dávno nebavila. Neviem, už nebude príležitosť to zistiť. Oveľa radšej by som ti kúpila ten jazmín a pripila si s tebou. No zostáva mi zapáliť sviečku za teba a pomodliť sa.
Odpusť mi, ak som príliš patetická a melancholická. Občas si len prajem, aby ľudia nezabudli, že si tu bola a aby vedeli, aká výnimočná si bola. Skutočná smrť je pre mňa, až keď ľudia zabudnú a v mojom srdci budeš žiť dlho. Páčil sa mi výrok, ktorý odznel v HP a myslím, že tebe by sa páčil tiež - „Neľutuj mŕtvych. Ľutuj živých a obzvlášť tých, ktorí žijú bez lásky.“
0 komentárov:
Zverejnenie komentára