Sedíš po nočnej smene na Vinohradoch na stanici a máš odfarbené blond vlasy. Cestoviny s morcadellou, ktoré si mala na dvanástku ako svoje jediné jedlo, si rozdelila medzi seba a kolegyňu. Ješ dvakrát denne a si rada, keď spíš aspoň tých šesť hodín vcelku. Snažíš sa privyrobiť si na ten posledný ročník, ktorý musíš predlžovať, pretože toto už je iba tvoja starosť. Netušíš, čo ťa čaká o rok aj pol. No niekde vo vnútri si sa zle rozhodla. Uverila si tým pocitom, že na to nemáš a že si nič dobré nezaslúžiš. Si na seba taká krutá a trestáš sa za toľko vecí. Porovnávaš sa s druhými vo svojom okolí. Porovnávaš sa spolužiakmi a myslíš si, že ak nemáš dobré známky, že si slabá. Dávaš sa úplne dole a v tvojom okolí je málo ľudí, ktorí by ťa presvedčili o opaku.
Tak raz príde ten moment, ktorého si sa najviac bála. Zlyháš - tvoje najväčšie osobné zlyhanie a tvoj strach sa stal skutočnosťou. A ty sa cítiš taká maličká a bezvýznamná. Rezignuješ na život a topíš sa v absolútnej apatií. Chceš to skončiť, lebo si myslíš, že bez tej školy nie si nikto a že nie si v ničom dobrá. Avšak stále je tam v tebe neskutočná tvrdohlavosť. Niečo v tebe ani po tom páde na dno nedokáže prestať a ty začneš znova bojovať. Brániš sa rečiam druhých a aj najbližších. Sníva sa ti často o škole a o tom, že sedíš v školskej ľavici. Hovoríš si, že aj keby mali z neba padať traktory, tak tentokrát nájdeš spôsob ako to zvládneš, aj keby ťa to malo stáť život. Vyberáš si dlhú a zložitú cestu, na ktorej musíš samú seba presvedčiť, že to skutočne stojí za to.
Prispôsobuješ tomu všetko - svoju prácu, svoje vzťahy a svoj voľný čas. Stojí ťa to veľa prebdených nocí, strácaš priateľov, strácaš lásku, ale spoznávaš na tejto ceste nových ľudí, ktorí ťa veľa naučia a aj ťa podržia. Nie si sama, som tu s tebou a oni sú tu s tebou tiež. Áno, sú ľudia, s ktorými si na tejto ceste musíš rozlúčiť, lebo idete každý iným smerom a nesiete si každý svoj kríž, ale nemôžeš nikoho držať nasilu.
Táto cesta je pre teba únavná, a nečakane sa predlžuje ale ty sa na veľa vecí dívaš inak, lebo si staršia a skúsenejšia. Snažíš sa držať si nadhľad na vecou. Škola ťa baví viac ako, keď si bola mladšia. Vychutnávaš si tie víkendy, kedy si nosíš kávu do školy a si s spolužiakmi. Máš rada prednášky a ten adrenalín z každého skúškového je v istom zmysle návykový. Stále máš v sebe chuť učiť sa nové veci a tak sa učíš aj mimo školy na kurzoch a pracuješ na sebe. Nie že by si bola typ, ktorý vydrží dlho sedieť na zadku a čítať si do zbláznenia. Túžiš však vedieť nové veci a zlepšovať sa.
Som tu s tebou, keď sa ti darí, aj keď sa ti nedarí. Vo chvíľach, kedy nevládzeš a chceš to vzdať, tak ťa presviedčam - ešte vydrž, ešte chvíľku a bude dobre. Som tu aj vo chvíľach, kedy hľadáš útočisko a miesto, kde sa budeš cítiť bezpečne. Som tu vo chvíľach, aj keď sa tvoje srdce v tichosti láme a ty prestávaš veriť na lásku a na vzťahy. Som tu a vediem ťa za svetlom a nádejou. Pretože ja som tá časť teba, ktorú si dávnejšie zavrhla. Keď si si myslela, že druhí ľudia majú pravdu a chcela si byť jemnejšia a empatickejšia. Dodávala som ti silu a energiu ísť ďalej a pomáhala som ti držať sa ľudí, ktorí to s tebou mysleli skutočne dobre. Som rada, že si prišla na to, že je úplne jedno, čo si kto z rodiny a okolia myslí. Pretože ty si to musela dokázať hlavne sebe, že si zaslúžiš lepší koniec. Som tu s tebou a navždy zostanem, lebo ty si ja a ja som ty. Som tá intuícia, ktorú si potlačila a som hlas tvojho srdca.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára