Cítiš?

Cítiš to mučivé ticho?

Cítiš to odmietanie?

Podvolíš sa obliehaniu.

Nevyhneš sa utekaniu.

Cítiš to prázdno medzi riadkami?

Premietaš si ten film.

Chránim ťa,

strážim ťa. 

Nechcem ťa,

no i tak sa k tebe utiekam.

Uviaznutí v labyrinte slepých uličiek,

pár túlavých mačiek.

Oslabuješ ma,

čítaš vo mne. 

Zhasneš vo mne.

A ja ti prinesiem svetlo.

Vyplačem ti perly.

Schovám ich do obálok,

v krabici od topánok.

Vytvorím ti teplo.

Ako mesiac pobozkám ti viečká.

Cítiš ma?

Pohltíš ma.

Pochopíš ma.

Prepíšeš ma.

Cítiš to?

Read More

Ako vtáky

Aké je to túžiť po domove?

Klietka ti je malá,

okovy sú ťažké.

Aj nočné tvory majú krídla. 

Krúžiš stále dookola. 

Cítiš ten vietor medzi krídlami.

Ťahá ťa všetkými smermi,

až tam ďaleko niekde za obzor.

 

A ty túžiš len zosadnúť.

Na chvíľu zložiť krídla. 

Tam nad vlčími makmi,

tancuješ medzi stromami.

 

Krídlami kreslíš oblúky,

z hrdla ti vychádzajú tie tóny,

tóny o šťastí a beznádeji. 

O tom, ako sa dá stratiť medzi oblakmi.

O tom, že za voľnosť sa platí daň.

Aké pominuteľné sú tvoje túžby.

 

Letíš rýchlo a hľadáš to,

po čom vlastne už netúžiš.

Zlomené krídla sú totiž všetkým,

čo máš a dáš. 

Bez adresy a bez mapy,

nebolia ťa útrapy.  

Necháš sa zviazať neviditeľnými lanami.

Prikovať ku stene. 

Strácaš tým na cene. 

Do rána sa rozplynieš ako piesok medzi prstami.

V korunách stromov necháš svoje tajomstvá.

A postupne upadneš do zabudnutia. 

Ty a tie tvoje všetky zbytočné vzlietnutia,

ty a tie tvoje zbytočné vzbĺknutia. 

A potom sa zrodíš z popola. 

 

 

Read More