Pokiaľ si čítaš tento list, tak vieš, že ti píšem z minulosti. Rada by som videla veci z tvojho pohľadu. Pretože mám pre teba veľa otázok, ale odpovede mi na ne prinesie až čas.
Chcela si z minulého roka vytrieskať maximum, ale nie je to v skutočnosti tak, že minulý rok vytrieskal maximum z teba?
Pamätáš si, ako si si priala - ešte raz sa naposledy tak hlúpo a naivne zaľúbiť? A ono sa ti to splnilo. Potom si prišla na to, že si treba dať pozor na to, čo si želáš a že naivná hlúpa láska ti nič dobré neprinesie.
Teraz už vieš, že menej je viac a že nie je podstatné, čo ti kto povie, ale podstatné je, čo spraví.
Naučila si sa hľadať pokoru aj oporu na nevšedných miestach. Priateľskú ruku ti podali aj tí, od ktorých si to nečakala.
Aj keď si sa veľa naháňala stále za niečim. Už túžiš iba spomaliť a udržať si pokoj. Preskúmala si hĺbku všetkých emócií. Možno už vieš, odkiaľ sa berie ten strach a odkiaľ sa berie tá bolesť. Pevne však verím, že si si ponechala nádej a že si nezabudla snívať.
Dúfam, že sa tešíš z maličkostí - ako je dobrý spánok, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Hádam si nestratila vďačnosť za tie dobré veci v tvojom živote.
Pochopila si, že sa nemôžeš zavďačiť každému a ani každému vyhovieť. Snáď sa toho budeš držať aj v budúcnosti.
Aj keď to nebolo vždy ľahké, tak už vieš požiadať o pomoc, keď si s niečim nevieš poradiť.
Chcela si všetko vedieť a všade byť. No nie je to fajn, keď ti stačí len "proste byť"? Naučila si sa užívať si prítomný okamih?
Prajem si, aby si mala stále rada zvieratká a ľudí, aby si pomáhala a nestratila vieru v dobro. No zároveň ti prajem, aby si vedela v správny čas povedať "Nie."
Prajem ti, aby si mala silu, aj vo chvíľach, kedy sa cítiš byť slabá.
Už vieš, že šťastie je ako séria prchavých okamihov. A aj keď si bola unavená, lebo si mala pocit, že stále o niečo bojuješ, tak už ti došlo, že každý sa svojim spôsobom kvôli niečomu trápi.
Som ti vďačná, že si sa nevzdala svojej budúcnosti. Bojuješ, aj keď pochybuješ. Chceš byť oporou ľuďom, ktorí tu boli vždy pre teba a už možno ňou aj si.
Seriál "Stranger Things" som registrovala dlhšiu dobu, ale považovala som ho za seriál, ktorý cieli skôr na mladšiu vekovú skupinu. Odrádzalo ma, aj aké "haló"panovalo okolo celého seriálu. Avšak vďaka youtubu a jednej konkrétnej scéne som si povedala, že si seriál musím pozrieť. V prípade, že ste seriál nevideli a plánujete si ho pozrieť, tak by ste možno nemali čítať ďalej, pretože budem prezrádzať nejaké podrobnosti z deja.
Samotný seriál som zhliadla celý minulý rok a začala som ho sledovať v období, keď už boli vonku diely zo štvrtej série. Prikladám vám video z youtubu so scénou, ktorá ma pritiahla k seriálu a aby som seriál lepšie pochopila, tak som ho ozaj pozerala od začiatku až po koniec.
Hlavnými postavami v tejto scéne sú ryšavá Max a Vecna, ktorý predstavuje hlavného zloducha. Vecna sa zameriava predovšetkým na tínedžerov, ktorý trpia nejakou formou traumy. Max je postavou, ktorá sa v seriáli objaví v druhej sérií aj so svojim nevlastným bratom Billym. Jej vzťah s nevlastným bratom je zložitý a rodinné prostredie, v ktorom obaja vyrastajú je skôr disharmonické. Max sa ako postava počas troch sérií mení a vyvíja. Z dievčaťa, ktoré je skôr samotárske a tvrdohlavé, si nájde svoje miesto v partií chlapcov a neskôr sa skamaráti aj s Eleven.
Smrť jej nevlastného brata je momentom, ktorý Max zmení. Napriek tomu, že ich vzťah nebol nikdy ideálny. Billy sa k Max správal občas dosť kruto. Avšak za Billyho správanie do veľkej miery mohlo fyzické týranie zo strany jeho otca. Billy sa v tretej sérií obetuje, aby zachránil deti.
Vo štvrtej sérií si Max drží odstup od kamarátov a upadá postupne do depresie. Jej obľúbenou piesňou sa stáva od "Kate Bush - Running Up That Hill." V tejto scéne sa môže nájsť každý, kto bojoval s depresiou alebo PTSD. Max je vlastne Vecnovým tretím cieľom a pred ňou zaútočil na dvoch tínedžerov, ktorý vykazovali podobné príznaky PTSD ako Max. Max sa zmieruje s myšlienkou, že blížiaci sa boj s Vecnou možno nevyhrá, tak sa rozhodne napísať listy na rozlúčku pre svojich priateľov. Napíše list aj list pre Billyho, ktorý mu číta pri hrobe.
Max bojuje nielen s Vecnou, ale aj s vlastnou vinou, že ona žije a jej nevlastný brat Billy zomrel. Nie je však v tomto boji sama a jej priatelia bojujú s pomocou jej obľúbenej piesne, aby jej pomohli vyhrať. Z jednej časti sa Max túži vzdať a nebojovať, ako sa však Max premieta vlastný život pred očami. Vidí priateľov, ktorý jej život robili lepším a záležalo im na nej. Sú dôvodom, pre ktorý Max začne bojovať o vlastný život a rozhodne sa utiecť pred Vecnou a temnotou. Uteká za svetlom a priateľmi, ktorí ju volajú. Tento svoj boj vyhráva. Ako to však dopadne s touto postavou vám ďalej už prezrádzať nebudem. Max je však krásnou ukážkou sily, pretože aj napriek nepriaznivej rodinnej situácií a strate nevlastného brata, sa zameriava na to pozitívne, čo je v jej živote a to sú jej priatelia.