piatok 16. júna 2023

Cítiš?

Cítiš to mučivé ticho?

Cítiš to odmietanie?

Podvolíš sa obliehaniu.

Nevyhneš sa utekaniu.


Cítiš to prázdno medzi riadkami?

Premietaš si ten film.

Chránim ťa,

strážim ťa. 

Nechcem ťa,

no i tak sa k tebe utiekam.


Uviaznutí v labyrinte slepých uličiek,

pár túlavých mačiek.

Oslabuješ ma,

čítaš vo mne. 

Zhasneš vo mne.

A ja ti prinesiem svetlo.


Vyplačem ti perly.

Schovám ich do obálok,

v krabici od topánok.

Vytvorím ti teplo.

Ako mesiac pobozkám ti viečká.

Cítiš ma?


Pohltíš ma.

Pochopíš ma.

Prepíšeš ma.

Cítiš to?




Ako vtáky

Aké je to túžiť po domove?

Klietka ti je malá,

okovy sú ťažké.

Aj nočné tvory majú krídla. 


Krúžiš stále dookola. 

Cítiš ten vietor medzi krídlami.

Ťahá ťa všetkými smermi,

až tam ďaleko niekde za obzor.

 

A ty túžiš len zosadnúť.

Na chvíľu zložiť krídla. 

Tam nad vlčími makmi,

tancuješ medzi stromami.

 

Krídlami kreslíš oblúky,

z hrdla ti vychádzajú tie tóny,

tóny o šťastí a beznádeji. 

O tom, ako sa dá stratiť medzi oblakmi.

O tom, že za voľnosť sa platí daň.

Aké pominuteľné sú tvoje túžby.

 

Letíš rýchlo a hľadáš to,

po čom vlastne už netúžiš.

Zlomené krídla sú totiž všetkým,

čo máš a dáš. 

Bez adresy a bez mapy,

nebolia ťa útrapy.  


Necháš sa zviazať neviditeľnými lanami.

Prikovať ku stene. 

Strácaš tým na cene. 

Do rána sa rozplynieš ako piesok medzi prstami.


V korunách stromov necháš svoje tajomstvá.

A postupne upadneš do zabudnutia. 

Ty a tie tvoje všetky zbytočné vzlietnutia,

ty a tie tvoje zbytočné vzbĺknutia. 

A potom sa zrodíš z popola. 




 

 


sobota 20. mája 2023

Prečo som si pozrela celý seriál Stranger Things? Ktorá scéna ma pritiahla a prečo?

Seriál "Stranger Things" som registrovala dlhšiu dobu, ale považovala som ho za seriál, ktorý cieli skôr na mladšiu vekovú skupinu. Odrádzalo ma, aj aké "haló"panovalo okolo celého seriálu. Avšak vďaka youtubu a jednej konkrétnej scéne som si povedala, že si seriál musím pozrieť. V prípade, že ste seriál nevideli a plánujete si ho pozrieť, tak by ste možno nemali čítať ďalej, pretože budem prezrádzať nejaké podrobnosti z deja. 

Samotný seriál som zhliadla celý minulý rok a začala som ho sledovať v období, keď už boli vonku diely zo štvrtej série. Prikladám vám video z youtubu so scénou, ktorá ma pritiahla k seriálu a aby som seriál lepšie pochopila, tak som ho ozaj pozerala od začiatku až po koniec.

Hlavnými postavami v tejto scéne sú ryšavá Max a Vecna, ktorý predstavuje hlavného zloducha. Vecna sa zameriava predovšetkým na tínedžerov, ktorý trpia nejakou formou traumy. Max je postavou, ktorá sa v seriáli objaví v druhej sérií aj so svojim nevlastným bratom Billym. Jej vzťah s nevlastným bratom je zložitý a rodinné prostredie, v ktorom obaja vyrastajú je skôr disharmonické. Max sa ako postava počas troch sérií mení a vyvíja. Z dievčaťa, ktoré je skôr samotárske a tvrdohlavé, si nájde svoje miesto v partií chlapcov a neskôr sa skamaráti aj s Eleven.

Smrť jej nevlastného brata je momentom, ktorý Max zmení. Napriek tomu, že ich vzťah nebol nikdy ideálny. Billy sa k Max správal občas dosť kruto. Avšak za Billyho správanie do veľkej miery mohlo fyzické týranie zo strany jeho otca. Billy sa v tretej sérií obetuje, aby zachránil deti. 

Vo štvrtej sérií si Max drží odstup od kamarátov a upadá postupne do depresie. Jej obľúbenou piesňou sa stáva od "Kate Bush - Running Up That Hill." V tejto scéne sa môže nájsť každý, kto bojoval s depresiou alebo PTSD. Max je vlastne Vecnovým tretím cieľom a pred ňou zaútočil na dvoch tínedžerov, ktorý vykazovali podobné príznaky PTSD ako Max. Max sa zmieruje s myšlienkou, že blížiaci sa boj s Vecnou možno nevyhrá, tak sa rozhodne napísať listy na rozlúčku pre svojich priateľov. Napíše list aj list pre Billyho, ktorý mu číta pri hrobe. 

Max bojuje nielen s Vecnou, ale aj s vlastnou vinou, že ona žije a jej nevlastný brat Billy zomrel. Nie je však v tomto boji sama a jej priatelia bojujú s pomocou jej obľúbenej piesne, aby jej pomohli vyhrať. Z jednej časti sa Max túži vzdať a nebojovať, ako sa však Max premieta vlastný život pred očami. Vidí priateľov, ktorý jej život robili lepším a záležalo im na nej. Sú dôvodom, pre ktorý Max začne bojovať o vlastný život a rozhodne sa utiecť pred Vecnou a temnotou. Uteká za svetlom a priateľmi, ktorí ju volajú. Tento svoj boj vyhráva. Ako to však dopadne s touto postavou vám ďalej už prezrádzať nebudem. Max je však krásnou ukážkou sily, pretože aj napriek nepriaznivej rodinnej situácií a strate nevlastného brata, sa zameriava na to pozitívne, čo je v jej živote a to sú jej priatelia.   




piatok 7. apríla 2023

Noc

Vykroč so mnou do tmy. 

Prechádzaj sa tmavými uličkami.

Stromy budú kulisami.

Mesiac a hviezdy zasvietia na cestu.


Kto sa netúžil raz stratiť v tme?

Keď je ticho všemocné.

A ty utekáš do sveta,

kde nie sú zábrany.

 

Sme nočné tvory,

ktoré sa skrývajú pred svetlom.

Radi sa skrývame v tme.

Tma nás zahalí.

Tma nás prikryje. 

Tma nás ukryje.

 

Cítiš ten adrenalín?

Ako ti pulzuje v žilách?

Cítiš to búšenie srdca?

Cítiš, že chceš viac. 

 

Chceš sa v noci stratiť.

Potom sa nadránom vrátiť. 

Túlavé topánky ťa ženú.

A ty sa ženieš za vlastným strachom.

 

Polnoc je tvoja hodina. 

Všetky nočné tvory sú tvoja rodina.

Tvoje srdce a duša tancujú,

kým slnko neprivíta ďalšie ráno.

 


 

 

 


utorok 4. apríla 2023

Si

Si ako tie tóny, ktoré neviem zahrať prstami.

Si ako ten scenár, ktorý neviem dočítať.

Si ako veta, na ktorej konci nechcem dať bodku.

Si ako križovatka, na ktorej nevidím stopku.


Si ako hmla, z ktorej hľadám cestu domov.

Si ako záhada, ktorú nechcem nikdy rozlúštiť.

Si ako moja posledná večera. 

Si noc, z ktorej sa nechcem prebudiť.


Si všetko, čo neznášam.

Si všetko, čo nie som.

Si všetko, čo milujem.

Si všetko, čo obdivujem.


Si ako mesiac a hviezdy

a ja dvíham hlavu k oblohe.

Si ten štebot vtákov v jarnom vetre.

Si tá pravda, čo ma oslobodí.

 

Si všetko alebo nič.

Uplietla som si na seba bič.

Tak kľudne krič,

tak ma kľudne znič.  





Raz

Raz prejdem tými dverami

a budem ti chýbať. 

Raz to obaja pocítime

a nebudeme chcieť dýchať.


Raz mi ukážeš,

ako stratiť celú svoju podstatu.

Raz tie kľúče vrátim,

a pri tom nás oboch stratím.

 

Raz budeme miešať slzy s úsmevom.

Raz sa vykúpeme v beznádeji.

Raz ma budeš nenávidieť.

Raz ťa budem nenávidieť.

 

Raz to bude prvýkrát.

Raz to bude naposledy.

Zameníme slovosledy.

A niekto z nás bude kat.

 

Žiadne slzavé objatia,

žiadne možno raz. 

Raz nás pohltí prázdnota.

Raz nás pohltí ničota.

 

Raz sa naše krídla oddelia.

A ty ma neuvidíš už plakať.

Raz tu už nebudem čakať.

Raz mi zachutí sloboda.

 

Raz si odpustíme.

Kto nedal?

A kto mohol dať viac?  





Tiché zákruty

Kreslím ti motýle po chrbte.

Mámia má tóny tvojho hlasu.

Si tak ticho pokojný

a ja mám v sebe večný nepokoj.

 

Čeríš hladiny mojej duše.

Každý krok páli.

Každé zatvorenie dverí bolí.

A tvoje bozky chutia

ako prvé jarné maliny. 

Kto z nás je ten naivný? 

 

Každý dotyk chladí.

Naše motýle odlietajú. 

Do tichých zákrut sa vraciame.

Sami seba strácame.

 

Mlčíš.

Nevidíš.

Necítiš.

 

V letný večer dám ti zbohom.

Splatím svoje výkupné.

A nebude to vôbec smutné.