piatok 31. marca 2023

O Malom princovi a Alici z krajiny zázrakov

Povedz mi, aké je to zaľúbiť sa srdcom a nie očami? 

To najlepšie vidíš srdcom, ale pre oči je to neviditeľné.

Malý princ možno nie je vysoký vzrastom.

Ty však obdivuješ jeho inteligenciu, humor a láskavé srdce.


Malý princ však vie, že je zodpovedný za všetko, čo k sebe pripúta. 

Preto ho nemôžeš spútať ani polapiť. 

Kto sa chce vystavovať nebezpečenstvu, tým že sa nechá skrotiť?

Ty však vieš, že ho nemôžeš vlastniť. 

Nikdy ťa do svojho sveta nepustí.

Oheň a voda nemôžu byť spolu.


Bránila si sa tomu citu, ktorý sa rodil tak pomaly.

Povedz, kto vyhral? 

Rozum alebo srdce?

Možno si vyhrala nad modrofúzom.

Skrotila pár drakov. 

Aké je uviaznuť v jednostrannej rozprávke?


Aké je to podstaviť malého princa na piedestál?

Aké je to zamotať sa medzi rozprávkou a realitou?

Keď je všetko nesprávne a ty hľadáš východ. 

Aké je to vyhýbať sa citom a predsa im musieť čeliť?

 

Nemôžeš brať niekomu slobodu.

Nechceš sa však cítiť tak bezbranne a zraniteľne.

Nechceš, aby mal nad tebou malý princ moc.

Je to súboj, ktorý nevyhráš.

Ty však nechceš obdivovať ilúziu. 

Pretože by si sa nikdy necítila dostatočná pre malého princa.

 

Avšak malý princ ti dal nádej.

Nádej, že stále existujú ľudia s hlbokou dušou.

S pokorou prijímaš, že Alica z krajiny zázrakov nepatrí k malému princovi. 


 


štvrtok 30. marca 2023

Som tu s tebou

Sedíš po nočnej smene na Vinohradoch na stanici a máš odfarbené blond vlasy. Cestoviny s morcadellou, ktoré si mala na dvanástku ako svoje jediné jedlo, si rozdelila medzi seba a kolegyňu. Ješ dvakrát denne a si rada, keď spíš aspoň tých šesť hodín vcelku. Snažíš sa privyrobiť si na ten posledný ročník, ktorý musíš predlžovať, pretože toto už je iba tvoja starosť. Netušíš, čo ťa čaká o rok aj pol. No niekde vo vnútri si sa zle rozhodla. Uverila si tým pocitom, že na to nemáš a že si nič dobré nezaslúžiš. Si na seba taká krutá a trestáš sa za toľko vecí. Porovnávaš sa s druhými vo svojom okolí. Porovnávaš sa spolužiakmi a myslíš si, že ak nemáš dobré známky, že si slabá. Dávaš sa úplne dole a v tvojom okolí je málo ľudí, ktorí by ťa presvedčili o opaku. 

Tak raz príde ten moment, ktorého si sa najviac bála. Zlyháš - tvoje najväčšie osobné zlyhanie a tvoj strach sa stal skutočnosťou. A ty sa cítiš taká maličká a bezvýznamná. Rezignuješ na život a topíš sa v absolútnej apatií. Chceš to skončiť, lebo si myslíš, že bez tej školy nie si nikto a že nie si v ničom dobrá. Avšak stále je tam v tebe neskutočná tvrdohlavosť. Niečo v tebe ani po tom páde na dno nedokáže prestať a ty začneš znova bojovať. Brániš sa rečiam druhých a aj najbližších. Sníva sa ti často o škole a o tom, že sedíš v školskej ľavici. Hovoríš si, že aj keby mali z neba padať traktory, tak tentokrát nájdeš spôsob ako to zvládneš, aj keby ťa to malo stáť život. Vyberáš si dlhú a zložitú cestu, na ktorej musíš samú seba presvedčiť, že to skutočne stojí za to. 

Prispôsobuješ tomu všetko - svoju prácu, svoje vzťahy a svoj voľný čas. Stojí ťa to veľa prebdených nocí, strácaš priateľov, strácaš lásku, ale spoznávaš na tejto ceste nových ľudí, ktorí ťa veľa naučia a aj ťa podržia. Nie si sama, som tu s tebou a oni sú tu s tebou tiež. Áno, sú ľudia, s ktorými si na tejto ceste musíš rozlúčiť, lebo idete každý iným smerom a nesiete si každý svoj kríž, ale nemôžeš nikoho držať nasilu. 

Táto cesta je pre teba únavná, a nečakane sa predlžuje ale ty sa na veľa vecí dívaš inak, lebo si staršia a skúsenejšia. Snažíš sa držať si nadhľad na vecou. Škola ťa baví viac ako, keď si bola mladšia. Vychutnávaš si tie víkendy, kedy si nosíš kávu do školy a si s spolužiakmi. Máš rada prednášky a ten adrenalín z  každého skúškového je v istom zmysle návykový. Stále máš v sebe chuť učiť sa nové veci a tak sa učíš aj mimo školy na kurzoch a pracuješ na sebe. Nie že by si bola typ, ktorý vydrží dlho sedieť na zadku a čítať si do zbláznenia. Túžiš však vedieť nové veci a zlepšovať sa.  

Som tu s tebou, keď sa ti darí, aj keď sa ti nedarí. Vo chvíľach, kedy nevládzeš a chceš to vzdať, tak ťa presviedčam - ešte vydrž, ešte chvíľku a bude dobre. Som tu aj vo chvíľach, kedy hľadáš útočisko a miesto, kde sa budeš cítiť bezpečne. Som tu vo chvíľach, aj keď sa tvoje srdce v tichosti láme a ty prestávaš veriť na lásku a na vzťahy. Som tu a vediem ťa za svetlom a nádejou. Pretože ja som tá časť teba, ktorú si dávnejšie zavrhla. Keď si si myslela, že druhí ľudia majú pravdu a chcela si byť jemnejšia a empatickejšia. Dodávala som ti silu a energiu ísť ďalej a pomáhala som ti držať sa ľudí, ktorí to s tebou mysleli skutočne dobre. Som rada, že si prišla na to, že je úplne jedno, čo si kto z rodiny a okolia myslí. Pretože ty si to musela dokázať hlavne sebe, že si zaslúžiš lepší koniec. Som tu s tebou a navždy zostanem, lebo ty si ja a ja som ty. Som tá intuícia, ktorú si potlačila a som hlas tvojho srdca.




Všetko najlepšie k 35. narodeninám

 Ak by sa dal napísať list do neba, tak by som si priala, aby si ho dostala. Zostáva mi však veriť, že si tam niekde a cítiš tieto moje slová. Dni, týždne, mesiace a roky plynú. Nadišlo obdobie, kedy som zas myslela na teba. Aké by bolo fajn, keby si tu bola. Keby sme aspoň raz tie narodeniny mohli osláviť spolu ako dvaja barani. Je to zvláštne oslavovať narodeniny pár dní po tebe. Má to takú trpkú príchuť. 

Mohli by sme niekde ležať na pláži a popíjať margaritu. Až nedávno som ju mala prvýkrát a je fakt dobrá. No keby sme boli na tej pláži, tak by sme sa dívali na more a ležali niekde pod slnečníkom. Vieš, že nemám moc rada slnko a horúčavy. No keď som bola minulý rok prvýkrát pri mori. Bol tam výborný vlhký vzduch. Dívali by sme sa na oblohu a smiali by sme sa spoločne na tom všetkom, čo som za tie roky vyviedla. Povedala by som ti, že je škoda, že si nemohla byť pri tom a ty by si povedala, že si to aj tak všetko videla. 

Mohli by sme spolu ísť na koncert a po ňom sa smiať sa až do rána. Bavili by sme sa o hudbe, filmoch, móde, kozmetike, ale aj o tých vážnych veciach. Minulý rok som sa začala učiť španielčinu a niekde mám ešte ten španielsky slovník, čo som kúpila tebe aj sebe. Občas sa mi španielčina pletie s taliančinou. To je tak, keď sa niekto učí tri románske jazyky naraz. 

Kedysi som ti dala sľúb, keď som ti napísala prvý list. Sľúbila som ti, že budem svoj život obhajovať aj za teba a že nežijem len pre seba. Je to ten najťažší sľúb, aký som, kedy komu dala. Občas to mám chuť vzdať všetko a vtedy si spomeniem na teba, že keby si to tak videla. Po tvojom odchode som začala viac písať a viac cítiť. Ty si bola ako slnko a ja som bola skôr ako mesiac. Chcela som ti pomáhať a v istom zmysle ťa chrániť a práve to mi dodávalo silu. Keby sa dalo, tak by som ti dala z môjho času a boli chvíle, kedy som si s tebou chcela vymeniť miesto. No takto to v živote nefunguje a ja som tu, aby som sa niečo naučila. Niečo, čo ty už dávno vieš. 

Pamätáš si, ako som ti písala do obežníka, že chcem študovať psychológiu a pomáhať ľuďom? Tvoja mamina mi ten sen pripomenula, keď som chodila na Obchodnú akadémiu. Nakoniec som tú psychológiu vyštudovala a neviem, či tým ľuďom pomáham, ale stále mi na nich v istom zmysle záleží. Kedysi som chcela byť ako ostatní a zapadať. No práve ty si mi ukázala, že je to v poriadku sa odlišovať a poviem ti, že ísť po tejto ceste nebolo vždy jednoduché. 

Vieš tá naša láska k výrazným rúžom a extravagantnému oblečeniu. Nie vždy som sa stretla s pochopením a občas tie reakcie za chrbtom boli zaujímavé, ale veľakrát som sa na tom tajne bavila a provokovala aj naďalej. Kiež by mali niektorí ľudia odvahu hovoriť veci do očí. Občas si kladiem otázku, prečo ženy zhadzujú iné ženy? Ty si neriešila hlúposti, hovorila si veci priamo a žila si svoj život. Kiež by som stretávala viac ľudí, ktorí sú ako ty. No dosť často som stretávala baby, ktoré sa na niečo hrali a svoju silu v skupine si dokazovali, keď mohli niekoho zhodiť a utvrdiť sa v svojej dôležitosti. Ty si ma naučila, že sila nespočíva v tom "kopnúť si do niekoho", ale v tom pomôcť, keď to niekto potrebuje a neignorovať. 

Chcem ti poďakovať za všetko, čím si bola a za všetko čo pre mňa spomienky na teba predstavujú. Možno keby si tu skutočne bola, tak by si sa so mnou už dávno nebavila. Neviem, už nebude príležitosť to zistiť. Oveľa radšej by som ti kúpila ten jazmín a pripila si s tebou. No zostáva mi zapáliť sviečku za teba a pomodliť sa. 

Odpusť mi, ak som príliš patetická a melancholická. Občas si len prajem, aby ľudia nezabudli, že si tu bola a aby vedeli, aká výnimočná si bola. Skutočná smrť je pre mňa, až keď ľudia zabudnú a v mojom srdci budeš žiť dlho. Páčil sa mi výrok, ktorý odznel v HP a myslím, že tebe by sa páčil tiež - „Neľutuj mŕtvych. Ľutuj živých a obzvlášť tých, ktorí žijú bez lásky.“ 

 





 

streda 15. marca 2023

Zlomový bod

 Poznáte ten pocit, keď sa na tej vašej životnej ceste ocitnete na križovatke a vás to ťahá na všetky možné smery. Snažíte sa spraviť rozhodnutie, ktoré bude v súlade s rozumom a srdcom. Vaše priority sa zo dňa na deň preskupujú. Vo vás sa to všetko láme a štiepi na kúsky. Chcete cítiť slobodu a viete, že je na dosah, ale ktorým smerom sa vlastne vydať? Vaše telo a myseľ vás stopnú. Pretože ste práve dosiahli svoj zlomový bod.

Keď mi kolegyňa povedala, že som živelná, tak sa mi toto označenie zdalo prehnané. Temperament je však niečo, čo nezmizne s vekom, ale je tu s vami stále. Boli obdobia, kedy som ho potláčala a ono ma to vždy niekde potom dobehlo. Veľmi dlho som uprednostňovala myseľ a ignorovala dušu. No dostať ich občas do súladu je poriadna výzva. 

Tam, kde sa končí jeden sen, tak druhý začína. Tam, kde sa jedny dvere zatvoria, tak sa druhé otvoria. A určité okamihy vám pomôžu rozhodnúť sa. Pretože vzdelanie a ani vaše zamestnanie vás nedefinujú a nehovoria o tom, v čom všetkom môžete mať potenciál. Neohraničuje vás to. Tie hranice si nastavujeme sami a občas dovolíme druhým, aby ich prekračovali. Naháňame sa stále za niečim lepším, aby sme si niečo dokázali. 

Nejako však už dlhšiu dobu cítim, že žiaden úspech a ani materiálne veci mi neprinesú uspokojenie po dlhodobej stránke. Netúžim mať ostré lakte. Nepríde mi to ako zmysel môjho života. Túžim však žiť v súlade so sebou, žiť autenticky a mať okolo seba úprimných a láskavých ľudí. Nechcem žiť podľa nejakej šablóny, aby som uspokojila predstavu druhých o mne, pretože viem, že ten komu na mne záleží, to príjme a bude mu záležať na mojom šťastí. Mám také jedno sebecké želanie, ktoré by dalo môjmu životu zmysel. Prajem si, aby ľudia na mňa spomínali v dobrom, aby som sa ich života dotkla v pozitívnom zmysle a aby sa našiel jeden človek, ktorému budem skutočne chýbať, keď už tu nebudem.