Moja prvá dovolenka - Kazachstan

Veľmi dlho som odkladala svoju prvú dovolenku. S istotou môžem povedať, že predtým som nebola ďalej ako v Nemecku a v okolitých štátoch (okrem Ukrajiny, ale aj na tú raz príde). Mnohí sa tešia k moru a do tepla. Mne sa vždy viac páčilo v lesoch alebo na horách. Kedysi ma strašne lákal Island alebo Škandinávia. Bolo to v decembri minulého roka, keď môj priateľ s mojou kamarátkou mali debatu o lacných letenkách. Ani on už presne nevie, ako dospeli ku Kazachstanu. 

Bola som síce spočiatku skeptická, ale išli sme do toho. Prišlo mi to po jednej stránke vtipné, lebo sme o tejto krajine až tak veľa nevedeli. Čím viac som si však pozerala fotky na internete, tak tým viac som bola zvedavá a tešila som sa. Zostávalo už len vybaviť pas a zohnať ubytovanie. Som veľmi rada, že s nami boli kamarátka a jej priateľ, keďže oni mali viac skúsenosti s cestovaním na vlastnú päsť. Na nasledujúcich fotkách by som vám rada ukázala aspoň niečo z toho, čo sme videli.  

Keď som bola ešte na strednej škole, tak ma nudili výlety, na ktorých sme chodili po pamiatkách. Po rokoch sa moje preferencie zmenili a ja som obdivovala všetko - architektúru, krajinu, ľudí a bola som zvedavá aj na miestnu kuchyňu. Na tejto fotke môžete vidieť Palác mieru a zjednotenia, ktorý sa nazýva aj Pyramídou mieru a súladu. Palác reprezentuje všetky svetové náboženstvá. 

Väčšinu času sme trávili v Astane, ktorá je hlavným mestom Kazachstanu. Ulice boli čisté a krásne upravené. Bývali sme v centre mesta. Do Astany sme dorazili až večer a zaujalo ma, že v meste boli snáď na každej ulici traja policajti. Cez deň sme ich zas toľkých nestretli. V meste som videla najčastejšie zasadené brezy a jarabiny. Z kríkov a kvetov dokázali vytvoriť zaujímavé kreácie.

Táto budova v tvare stanu mi z diaľky pripomínala veľký cirkus. Volá sa Chan Šatyr a bola postavená v roku 2010. Ide o obchodné centrum. Ja som v ňom objavila jeden obchod s neznámou kozmetickou značkou a odniesla som si odtiaľ toaletnú vodu so vzorkami.

Navštívili sme aj dve mešity. Boli krásne nielen zvonka, ale aj zvnútra. Toto je mešita Nur-Astana. Ide o najimpozantnejšiu mešitu v Strednej Ázií, ktorú stavali 7 rokov. Pre mňa bol osobne silný zážitok, to že sme do nej vošli a mohli si ju pozrieť zvnútra. Museli sme sa vyzuť a s kamarátkou sme sa zahalili. Koberce vo vnútri boli také mäkké, že by sa na nich dalo snáď aj zaspať.

Navštívili sme aj národný park Borovoe. Cesta vlakom trvala z Astany asi 4 hodiny a zo stanice sme šli ešte autobusom približne polhodinu. Vo vlaku a na staniciach nás zaskočili záchody, teda resp. diery v zemi. Borovoe je inak krásne. Ihličnaté stromy sa striedali s vysokými brezami. Aj keď nemilo nás prekvapilo, že ľudia tu po sebe nechávali viac odpadkov ako v hlavnom meste. Boli sme tu mimo turistickej sezóny, čiže väčšina reštaurácií v okolí boli zavreté. Na tejto fotke som fotila kamarátov a priateľa, ktorí vyliezli na skaly.

Borovoe

Navštívili sme v Astane aj pravoslávny kostol, v ktorom bolo neskutočne veľa zlata. Toľko zlata pokope som ešte nevidela (snáď ani v zlatníctve). Aj tu sme sa pri vstupe museli ako ženy zahaliť, ale tentokrát stačila šatka na hlavu. 

Nemohli sme si nechať ujsť možnosť navštíviť vežu Bayterek. Vstup do Baytereku nás vyšiel 700 tengov na osobu (na naše asi 2,5 €). Vyviezli ste sa hore výťahom a mohli ste si kúpiť suveníry, odfotiť si výhľad zvnútra na mesto alebo si sadnúť v kaviarni, ktorá tam bola. My sme si to tam pofotili aj zvnútra. 

výhľad z Baytereku

odtlačok ruky prezidenta 

prezidentský palác

Navštívili sme aj reštauráciu Alasha, kde priateľ vyskúšal "bešbarmak" s konským mäsom. Jemu to veľmi chutilo a ja som zo zvedavosti tiež ochutnala. Mäso mi prišlo trošku suchšie a pripomínalo mi bravčové mäso. Inak je to pokrm,ktorý sa skladá z uvarených cestovín s cibuľovou omáčkou, zemiakmi a mäsom.

Ja som si vybrala lososa na špenáte s ryžou. Nebolo to tradičné jedlo, ale veľmi mi chutil.

budova opery v Astane

Cestou vlakom do Borovoe sa s nami dala do reči jedna staršia pani. Všimla si, že moja kamarátka má náušnice a chcela nám ponúknuť tiež nejaké šperky na predaj. Zbehlo sa to tak, že nakoniec sme s ňou zjednávali cenu. Zo 4000 tengov nám spustila dole na 2500 tengov a ja som si vybrala túto sadu. Pripomínala mi brošňu, akú mala pred vyše 20 rokmi moja teta. Neskôr sme prišli na to, že pani mala pravdu a ozaj išlo o striebro, čiže sme kúpili striebornú sadu v prepočte za 6,5 €.

Dala som sem veľa fotiek bez obšírneho popisu, aby ste sa mohli hlavne pokochať. V Astane sme boli na začiatku septembra a bolo tu cez deň 15 stupňov. Večer bolo aj o 10 stupňov menej. Posledný deň nášho pobytu bolo najteplejšie 20 stupňov. Dosť často tu bolo zamračene, ale dážď nás nezachytil ani raz. Podľa toho, koľko peňazí sme minuli, tak si dovolím tvrdiť, že Kazachstan nebol drahou dovolenkou. Keďže ceny za dopravu, stravu a suveníry sú tu lacnejšie než v Bratislave. Mám taký silný pocit, že sa tento štát stane o pár rokov populárnou dovolenkovou destináciou. Ako som čítala v jednom cestovateľskom blogu, tak ho prirovnávajú k stredoázijskému "Dubaju." Nachodili sme tu veľa kilometrov, ale nepociťovala som výraznú únavu. Pri mojom sedavom zamestnaní som potrebovala aktívnu dovolenku. Ak by som sa sem mala niekedy ešte vrátiť, tak by som chcela vidieť bývalé hlavné mesto Almaty. Letela som prvýkrát lietadlom a páčilo sa mi to. Len spiatočná cesta mi už prišla zdĺhavá a nevedela som si nájsť polohu na sedenie.

Láka vás nejaká netypická destinácia? Navštívili by ste Kazachstan?