streda 24. januára 2018

Moja tmavočierna

Dávnejšie som chcela publikovať zopár mojich starších výtvorov. Dnes ma však inšpiroval a podporil môj kamarát, že by som to mohla skúsiť. Báseň, o ktorú sa s vami podelím, som napísala 6 rokov dozadu a k jej napísaniu ma inšpirovala pieseň od Kristiny Train - Dark Black. Odporúčam si ju pustiť pri čítaní, keďže je to potom celkom iný zážitok.


V noci, keď zavriem oči.
Srdce spomalí tep.
Prievozníkovi mincu na cestu dám.
Nepýtaj sa na údel môj necudných dám.

Môj život maľovaný v čiernej a bielej.
Zomrel spolu s tebou.
Odvtedy neviem, čo so sebou.
Tmavo-čierna je farbou môjho života. 


 Dnes síce plačú.
Zajtra sa budú smiať.
Prach som a v prach sa obrátim.
Farby som stratila.
Pôžičku nesplatila.
Svojich deväť životov som premárnila.

Na posteli ruku tvoju stískam.
Si vzdialená a tak blízka.
Priepustku do mesta tieňov získam.

Biele svetlo a neznáme hlasy.
Lesk strácajú moje vlasy.
Pery otvorené,
dušu som vydýchla. 


Hodiny na stene prestali tikať.
Tento svet sa ma prestal týkať.
Zajtra ma budú súdiť.
Obloha sa zatiahne šedou.

Matka príroda sychravý bozk
na rozlúčku mi podaruje.
Vtáky odletia na juh.
Listy padnú dolu.
Rozložia sa v zemi
a ja spolu s nimi.

Čierne vrany zakrákajú.
Už ma čaká na moste.
Dala mi už dosť času.


Vo svete, kde som bola bezfarebnou.
Vyprchala esencia môjho bytia.
Moje prázdne sľuby viac nenasýtia.
Ochladilo sa.
Mlčíš.
Ticho je tu večné.

Reakcie:

0 komentárov:

Zverejnenie komentára