Kreslím ti motýle po chrbte.
Mámia má tóny tvojho hlasu.
Si tak ticho pokojný
a ja mám v sebe večný nepokoj.
Čeríš hladiny mojej duše.
Každý krok páli.
Každé zatvorenie dverí bolí.
A tvoje bozky chutia
ako prvé jarné maliny.
Kto z nás je ten naivný?
Každý dotyk chladí.
Naše motýle odlietajú.
Do tichých zákrut sa vraciame.
Sami seba strácame.
Mlčíš.
Nevidíš.
Necítiš.
V letný večer dám ti zbohom.
Splatím svoje výkupné.
A nebude to vôbec smutné.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára