pondelok 30. apríla 2018

Z denníka aprílového blázna

    Každý rok pár dní pred narodeninami ma chytí zvláštny smútok. Spomeniem si na kamarátku, ktorá už narodeniny neoslávi. Tento rok by mala 30 rokov a občas mi v duchu napadne, či by naše priateľstvo vydržalo alebo nie. Ak áno, tak by sme narodeniny mohli oslavovať spolu. Meškám mesiac so zapálením kahančeku na jej hrobe. Držím si v hlave veľa spomienok na ňu a trápi ma už samotný fakt, že mi čas vymazal z pamäte jej hlas.

    Niekde som minule čítala, že v živote spoznáme iba dve skupiny ľudí - jednu skupinu tvoria naši priatelia a druhú skupinu tvoria učitelia. Druhý skupinu tzv. učiteľov by sme za normálnych okolností považovali za nepriateľov alebo za ľudí, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili. Avšak aj títo ľudia majú svoj význam v našich životoch. Majú nám dať lekciu a niečo nás naučiť.

    Tento rok som narodeniny oslávila písaním druhej záverečnej práce. Keď píšete úplne prvú prácu, tak ani neviete, čo robíte správne a čo nie. Hlavne teda ak nejako neviete nájsť spoločnú reč so školiteľom. Raz som mala dobrú tému a snažila som sa spraviť, čo bolo v mojich silách, ale neboli sme so školiteľkou na jednej vlne a práca bola priemerná až podpriemerná. Obhájila som ju, ale mohlo to byť aj lepšie. Keď som si vyberala druhú tému, tak som si ujasnila, že nechcem mať tému s výskumom, lebo raz som si tým prešla. Zamerala som sa teda na témy prác, ktoré mali iba teoretický charakter.

Tentokrát som vedela, že sa chcem vyvarovať chybám z minulosti, že chcem napísať kvalitnejšiu a lepšiu prácu. Konzultovala som poctivejšie a školiteľka sa ozývala aj sama, čo ma motivovalo ešte viac. Nejakú odbornú literatúru som vedela stiahnuť, niečo som našla doma, ale dosť kníh som si musela kúpiť. Vedela som, že u nás v akademickej knižnici ich nenájdem a požičať si knihu na 1 alebo 2 mesiace mi prišlo krátko. Keďže ja som sa k tým knihám sústavne vracala počas polroka. Zohnala som si veľa literatúry v nemeckom jazyku, keďže som potrebovala zahraničné zdroje a radšej prekladám z nemčiny ako z angličtiny. Keby som som spočítala, čo ma všetky tie knihy vyšli, tak by som si vedela zaplatiť týždeň dovolenky, napr. v Chorvátsku alebo aj inde.

   A viete, čoho som sa bála najviac? Samozrejme, či to stihnem odovzdať, čo som aj stihla. Ešte viac som sa bála toho, či budem mať dobre citácie a parafrázy, aby ma náhodou niekto neobvinil z plagiátorstva. Ak to všetko dobre dopadne, tak už viem, akej téme by som sa chcela venovať v diplomovke. Veľmi by ma aj potešilo, keby som mohla mať tú istú školiteľku. Nikdy som moc nemusela prezentovať projekt alebo nejakú prácu pred kolektívom, ale teraz sa pohrávam s myšlienkou zúčastniť sa študentskej vedeckej konferencie. Možno je načase vykročiť zo svojej komfortnej zóny a nebáť sa riskovať.

Držte mi palce! :) A ja vám prajem, aby ste sa nebáli postaviť svojmu vlastnému strachu!

A na záver sa s vami rozlúčim piesňou.

Reakcie:

0 komentárov:

Zverejnenie komentára