Vynára sa mi jedna konkrétna spomienka. Sme druháci na prvom stupni v školskej družine a sedíme v posledných ľaviciach. Otočím sa na dvoch spolužiakov, ktorí sedia za mnou a doberáme si jeden druhého a smejeme sa na sebe. V prvom ročníku ma dievčatá neprijali medzi seba - bola som iná. Jediná v triede som mala okuliare a kamarátila som sa so spolužiakom, ktorý bol šikanovaný, čo mi na popularite nepridalo. No vďaka chalanom v triede som sa veľa smiala a naučili ma brániť sa.
Bol tu spolužiak, ktorý patril k tým, čo sa ku mne správali pekne a na nič sa nehral. Krásne maľoval a mal ozaj veľký talent. Aj keď sme si po rokoch písali, bol veľmi empatický. Stretla som ho po rokoch, stále bol príjemný a usmiaty. Boli sme spolužiaci celých 9 rokov. Boli sme deti plné života s očakávaním, čo život prinesie.
Ty si však spravil rozhodnutie, z ktorého ma mrazí. A nech ľudia budú rozprávať čokoľvek, ja si ťa zapamätám ako talentovaného a dobrého veselého človeka. Neviem si predstaviť, ako veľmi si musel trpieť. No dúfam, že tvoja duša našla pokoj a dúfam, že ho nájdu aj tvoji blízki.