Ráno som sa zobudila na to, že som mala intenzívny sen a celkom dosť som si z neho zapamätala. V tom sne som ležala v posteli, prišlo ku mne pekné dievča a pobozkala ma na pery. Ospravedlnila sa mi a povedala, že bude zodpovedná za to, že umriem. Zostala som prekvapená. Potom ma tiene stiahli pod posteľ a ja som vedela, že ma ťahajú do pekla. Ocitla som sa v pekle, ktoré sa vlastne nachádzalo v našom skleníku a nebola som tam sama. Mala som tam mačky, zajačiky a jednu kamarátku. Zistila som, že vlastne mi tam nie je zle. Mohla som sa rozlúčiť a spojiť sa naposledy s ľudmi, na ktorých mi záležalo. Plakala som pri lúčení s mamou aj s kamarátkou. Keď som sa chcela rozlúčiť s chalanom, ku ktorému som niečo cítila, tak mi to nebolo dovolené. Prečerpala som počet osôb, s ktorými som sa mohla rozlúčiť. Bolo mi čudné, že čo v pekle so mnou robí tá kamarátka, nemala som pocit, že ona by si zaslúžila tam byť. Moja rodina o mne vedela, kde sa nachádzam. No jedného dňa sme sa už museli presunúť z tohto pekla a ísť na iné miesto. Vedela som, že už neuvidím moju mamu a prišlo mi to ľúto.
Pokiaľ jednotlivé symboly a postavy v sne odzrkadľujú časť nás. Aj to cudzie pekné dievča, ktoré mi dalo bozk a v podstate ma dostalo do pekla - odzrkadľuje časť mňa. Peklo ako symbol môže znázorňovať vnútorný konflikt. Zarážajúce pre mňa bolo, že v pekle mi nebolo až tak zle. Je mi to tam vlastne známe a mám tam svoje obľúbené zvieratá a niekoho, koho poznám. Sú tam mačky, ktoré pre mňa symbolizujú - slobodou, nezávislosť a ambicióznosť. Ďalej zajace, ktoré vnímam - ako rýchle, múdre a opatrné. Kamarátka, ktorá sa v tom sne objavuje, je v mojom vnímaní - šikovná, dobrá a láskavá. Keď sa naposledy lúčim s ľudmi, ktorých som mala rada - cítim smútok, ľútosť a vďačnosť. Mrzelo ma, že nemôžem vyznať naposledy lásku človeku, na ktorom mi záleží - ale v tom sne cítim, že čas vypršal a že už som minula všetky svoje možnosti. Peklo sa po čase premiestňuje a ja odchádzam spolu s nim - cítim v sebe smútok a ľútosť, že opúšťam známe miesto a že idem niekam, kde už ani z diaľky neuvidím mamu a ani nikoho, koho poznám.
Kedysi sme sa na náboženstve učili, že nebo a peklo sú stav duše. V tomto sne to tiež tak vnímam - dostávam samu seba ako keby do vnútorného konfliktu. Zistím, že veci nie sú až také negatívne, ako sa možno zdali a nakoniec toto peklo opúšťam a vydávam sa za niečim neznámym. Mám taký pocit, že tento sen odzrkadľuje, že sa v mojom živote začína nová kapitola.