štvrtok 8. februára 2024

Do rána vrátim

Zabalené v darčekovom papieri,

previazané stuhou,

vrátim ti požičané,

nechcem už ľúbiť jednostranne.


A jedného dňa sa možno obzrieme,

celé toto zjavenie prezrieme. 

Jeden z nás príde na to,

že sa mýlil.

 

Kto z nás postavil vyššie múry?

Aj keď by som ti dala všetko.

Neviem, čo vlastne potrebuješ.

A ja si nakoniec vyberiem seba.

 

Posúvam hranice naspäť k sebe.

Zdvíham svoje múry.

Moje brány pre teba sa zavreli.

Tvoje slová vybledli. 

 

Nehľadaj ma.

Cestu ku mne si už stratil.

 

 




štvrtok 1. februára 2024

List do budúcnosti

Pokiaľ si čítaš tento list, tak vieš, že ti píšem z minulosti. Rada by som videla veci z tvojho pohľadu. Pretože mám pre teba veľa otázok, ale odpovede mi na ne prinesie až čas. 

Chcela si z minulého roka vytrieskať maximum, ale nie je to v skutočnosti tak, že minulý rok vytrieskal maximum z teba? 

Pamätáš si, ako si si priala - ešte raz sa naposledy tak hlúpo a naivne zaľúbiť? A ono sa ti to splnilo. Potom si prišla na to, že si treba dať pozor na to, čo si želáš a že naivná hlúpa láska ti nič dobré neprinesie.

Teraz už vieš, že menej je viac a že nie je podstatné, čo ti kto povie, ale podstatné je, čo spraví. 

Naučila si sa hľadať pokoru aj oporu na nevšedných miestach. Priateľskú ruku ti podali aj tí, od ktorých si to nečakala. 

Aj keď si sa veľa naháňala stále za niečim. Už túžiš iba spomaliť a udržať si pokoj. Preskúmala si hĺbku všetkých emócií. Možno už vieš, odkiaľ sa berie ten strach a odkiaľ sa berie tá bolesť. Pevne však verím, že si si ponechala nádej a že si nezabudla snívať. 

Dúfam, že sa tešíš z maličkostí - ako je dobrý spánok, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Hádam si nestratila vďačnosť za tie dobré veci v tvojom živote. 

Pochopila si, že sa nemôžeš zavďačiť každému a ani každému vyhovieť. Snáď sa toho budeš držať aj v budúcnosti.

Aj keď to nebolo vždy ľahké, tak už vieš požiadať o pomoc, keď si s niečim nevieš poradiť.  

Chcela si všetko vedieť a všade byť. No nie je to fajn, keď ti stačí len "proste byť"?  Naučila si sa užívať si prítomný okamih?

Prajem si, aby si mala stále rada zvieratká a ľudí, aby si pomáhala a nestratila vieru v dobro. No zároveň ti prajem, aby si vedela v správny čas povedať "Nie."

Prajem ti, aby si mala silu, aj vo chvíľach, kedy sa cítiš byť slabá. 

Už vieš, že šťastie je ako séria prchavých okamihov. A aj keď si bola unavená, lebo si mala pocit, že stále o niečo bojuješ, tak už ti došlo, že každý sa svojim spôsobom kvôli niečomu trápi. 

Som ti vďačná, že si sa nevzdala svojej budúcnosti. Bojuješ, aj keď pochybuješ. Chceš byť oporou ľuďom, ktorí tu boli vždy pre teba a už možno ňou aj si.